Tom Nicholson: Ohrozenie národnej bezpečnosti s potleskom.

Písal sa rok 1992, kedy Kanadský občan Tom Nicholson prišiel prvý krát na Slovensko. Po skončení štúdií histórie na University of Toronto v Kanade, sa podľa vlastných slov nechcel hneď zamestnať. Dostal ponuku ísť učiť angličtinu do exotickej východnej Európy. „Poslali ho“ do Piešťan. Vraj to bola pre neho možnosť vidieť kus sveta. Nie je mi známe ako dlho sa tu zdržal, ale v jeho životopise čítam, že od roku 1993 pôsobí v médiách. Bol redaktorom. Na absolventa histórie s možno jednoročnou praxou učiteľa angličtiny na Slovensku, značne rýchla kariéra v médiách. Hovorím o rokoch 1993 a 1994. V roku 1995 sa opäť vracia na Slovensko. Teraz však už nie ako dobrodružný exot z Kanady, ktorý učí Slovákov anglicky, ale ako novinár. Svojho času denník Nový čas pátral po dôvodoch, prečo v roku 1995 opäť odišiel z Kanady a prišiel na Slovensko. Objavili sa úvahy o drogách a problémoch so zákonom. Nicholson o tom nechcel príliš hovoriť, ale drogy ako dôvod jednoznačne odmietol. Osobne si tiež myslím, že je to len fáma. Až v decembri 2012 sa Nicholson vyjadril o dôvodoch svojho návratu na Slovensko v roku 1995. Rozhovor poskytol denníku SME.

Bolo to v čase, keď sa stal mediálne známy vďaka Gorile.... V rozhovore zarezonovala jeho osobná výpoveď o rodinnej tragédii. Sestra si zobrala život. Rodina sa rozpadla. Každý niesol svoju bolesť po svojom. Rodičia odišli do Kostariky, brat do Libanonu a on na Slovensko. Ak naozaj k tejto tragédii došlo a veci nabrali takýto spád, je mi to úprimne ľúto. Lenže Tom Nicholson počas svojich dvadsať rokov pobytu na Slovensku rozohral veľkú hru a musí počítať aj s nepríjemnými úvahami o jeho osobe. A tak si neodpustím zauvažovať, ako počas jedného roka 1994 z rodiny Nicholson v Kanade neostalo nič... Z redaktora v The National Post v Toronto a šéfa spravodajstva vo Whig-Standard v Kingstone, sa stal v roku 1995 NO NAME človek na Slovensku. Človek bez domova, bez rodiny, čistý list papiera akoby bez minulosti.... Je zaujímavé, že krátko na to, tento NO NAME človek získal občianstvo Veľkej Británie. Z akého dôvodu a akým spôsobom o tom Nicholson nehovorí.
3. januára roku 1995 vzniká spoločnosť The Rock, s.r.o., ktorá vznikla za účelom vydávania The Slovak Spectator. Ide o anglickú verziu monitorovania politicko – spoločenského diania na Slovensku. Neskôr k tomu pribudla aj akvizícia zaoberajúca sa rozvojom cestovného ruchu. Zakladajúci spoločníci boli Richard Lewis Houston Texas USA, Daniel J. Stoll New York USA a Rick Zednik Oakton USA. V roku 2002 sa k spoločníkom pripája vydavateľstvo Petit Press a.s. , vydavateľ denníka SME.

Tom Nicholson príchodivší kanadský občan s anglickým pasom, sa stáva na Slovensku šéfredaktorom The Slovak Spectator a potom jeho vydavateľom. Po rýchlom tzv. „rozkukaní“, sa začína orientovať na investigatívne reportáže v denníku SME. V roku 2010 prestupuje do TRENDU , pričom ťažiskové témy ostávajú.
Nicholson preniká do tajov slovenskej vysokej politiky ako nôž maslom. Orientuje sa v štruktúrach SIS ,VOS aj Polície SR. Má dokonale zmapované väzby v slovenskom podsvetí. S  prstom v nose odhaľuje prepojenia veľkých hráčov v podsvetí a v politike. Odhaľuje obchodné zámery, súvislosti, kauzy. Je priam až neuveriteľné, ako rýchlo a dobre sa absolvent histórie na Kanadskej univerzite a dobrodružný učiteľ angličtiny na Slovensku zorientoval v našich reáliách. Čím to je, že tento človek pozná naše reálie lepšie, ako my sami? Je to tým, že je z Kanady? Že je z tzv. vyspelého západného sveta? On sa nás snaží o tom samozrejme presvedčiť. Lenže pravda je taká, že Nicholson disponuje informáciami, ku ktorým bežný človek nemá prístup. Má dokonca takú pozíciu, že dostáva cenné a prísne tajné informácie z prebiehajúcich vyšetrovaní! Pýtam sa, ako je to možné?! Ako je možné že Nicholson disponuje prepismi telefonických rozhovorov, ktoré sú súčasťou vyšetrovacích spisov a podliehajú prísnemu režimu utajenia?! viď. napr. Libor Jakšík a jeho známosti v radoch polície (atď.) a Jaromír Čižnár a jeho neprokurátorské okolie.

Ako je to možné?! Nicholson vo svojich blogoch informuje (podľa všetkého) o relevantných skutočnostiach dejúcich sa v tajnej službe. viď napr. Ďalší kontroverzný policajt dostal prácu v SISke a Gorilie nominácie do SISky alebo SIS – čím viac sa mení, tým viac ide o to isté.

Zdôrazňujem, že ide o človeka, ktorý má kanadský a anglický pas a nie je občanom SR. Viete si predstaviť, že by nejaký Slovák mal takýto prístup k utajovaným skutočnostiam v CIA alebo MOSADE? A ešte by mohol v ich krajinách takto narábať so získanými informáciami? To je určite veľmi ťažko predstaviteľné.... U nás mu za to mnohí dokonca tlieskajú.... Ja sa však spýtam inak: Prečo sa na to nečinne prizerajú kompetentné orgány? Podľa mňa ide o ukážkový príklad zasahovania cudzích mocností do suverenity Slovenska! Veď je predsa nad slnko jasné, že Nicholson nie je osamelý bežec, ktorý by mohol poňať takúto rozsiahlu a závažnú agendu. Prečo sa týmto človekom už dávno nezaoberá polícia, VOS či Sekcia vnútorného spravodajstva SIS?

Jasné je to asi „citlivá téma“. Keby sme sa pustili do „slobodného novinára“, mali by sme hneď na krku Amnesty International, Alianciu Fair Play atď. No neviem, čo je väčšia priorita? Bezpečnosť štátu, alebo názor „demokratického“ spoločenstva...?

Keď hovorím o bezpečnosti štátu, musím poukázať ešte na jednu závažnú súvislosť v činnosti tohto muža. A to je jeho nadštandardný vzťah s Danielom Lipšicom, bývalým ministrom vnútra. Dnes poslancom NR SR a členom Výboru pre obranu a bezpečnosť v NR SR. V roku 2012 bola Gorila Nicholsonovou primárnou agendou. Viď jeho blogy

Je zrejmé, že o Gorile vedel a mal ju k dispozícii oveľa skôr, než ju zverejnil. Tak ako niekoľko ďalších vplyvných politikov. S Gorilou však udrel, až keď bol minister vnútra Daniel Lipšic a blížili sa parlamentné voľby v roku 2012. O Lipšicovom masle v súvislosti s Gorilou píše Pavol Klein vo svojom blogu

„Gorilia agenda“ živí Nicholsona aj v súčasnosti. Ale budiž. To mi nevadí. Pretože ak je Gorila pravdivá, treba ju vyšetriť a vinníci musia niesť zodpovednosť. Čo mi na tom vadí je fakt, že „nezávislý investigatívny novinár“ s cudzími pasmi, blízko spolupracuje s popredným politikom, poslancom NR SR a členom Výboru pre obranu a bezpečnosť NR SR. Nosnou témou Novej väčšiny je Gorila a Nicholsona tiež živí Gorila. Časť verejných vystúpení dokonca absolvujú títo dvaja páni spoločne. A toto mi naozaj vadí. Na základe odozvy na môj príspevok na túto tému v hnonline.sk som rád, že nie som jediný, komu to prekáža. Takých ľudí je našťastie veľa. Dokonca Väčšina... :-) http://moje.hnonline.sk/node/13398

Ale teraz vážne. Ak Tom Nicholson blízko spolupracuje s poslancom Národnej rady SR, členom výboru pre obranu a bezpečnosť NR SR, myslím si, že treba spozornieť.

Tým skôr, keď tento poslanec prizná kráľovský bočný príjem od americkej organizácie Alliance Defending Freedom....

Mám dôvod sa domnievať, že týchto dvoch spája oveľa viac, ako si myslíme. Neviem to však dokázať a tak to nebudem rozvíjať. Myslím však, že by sme tu mali mať kompetentné orgány, ktoré sú určené presne na tento účel. Aby chránili bezpečnosť a suverenitu našej krajiny aj v momentoch, ktoré bežný človek nevníma, alebo podceňuje v dôsledku nedostatku informácií.

Kauza „Lipšicova justičná skúška“, ...klapka 158.

Lipšicova justičná skúška z roku 2001 je v posledných dňoch frekventovanou kauzou na diskusných fórach a v televízii TA3. Ani sa nedivým. Veď ide o záležitosť zásadného významu pre človeka s právnickým vzdelaním. Hovoríme o verejne činnom človeku, politikovi s kariérou ministra spravodlivosti, ministra vnútra a podpredsedu vlády. S ohľadom na jeho „bezúhonnosť a morálne čistý štít“, je okolo jeho odbornosti až príliš rušno. Až tak rušno, že sa objavujú trestné oznámenia na jeho osobu. Aj také o ktorých sme doteraz nevedeli.

V roku 2008 (27.8.2008), podalo Ministerstvo spravodlivosti na Generálnu prokuratúru Trestné oznámenie o skutočnostiach, ktoré nasvedčujú tomu, že bol spáchaný trestný čin (§196 Tr.por.) Ide o kauzu Lipšicovej justičnej skúšky. Toto trestné oznámenie zverejnil bloger Pavol Klein v pondelok 29.4.2013.

Čítal som to veľmi pozorne, lebo Lipšicovu justičnú skúšku považujem čiastočne aj za svoju tému. V januári tohto roku som napísal článok s názvom „Trestné oznámenia na Daniela Lipšica“. V súvislosti s jeho justičnou skúškou som písal o tom, že líder hnutia O2H – REÁLNA DEMOKRACIA Ján Pavliš, podal na Daniela Lipšica trestné oznámenie vo veci zneužívania právomoci verejného činiteľa. Upozorňoval som na kontroverznosti Lipšicovho postupu v súvislosti s jeho justičnou skúškou.

Televízia TA3 v apríli tohto roku zatiaľ ako jediná uchopila túto kauzu. Po odvysielanom rozhovore s Lipšicom sa rozpútala vášnivá anti Bielikova kampaň o práci na objednávku, s cieľom účelovo zdiskreditovať Daniela Lipšica. Svoj názor na túto diskusiu som už prezentoval. Je pravda, že Bielik bol aktívnejší voči Lipšicovi ako napr.voči Ficovi, ale tu išlo o iné témy. Mňa ako občana zaujímali predovšetkým fakty, ktorými disponoval moderátor a Lipšicove argumenty. Sorry, ale zo strany Lipšica tam bolo veľa nejasností...

Zásadný posun v kauze sa udial po tom, čo v pondelok (29.4.2013) zverejnil Pavol Klein na svojom blogu. Nedalo mi to a rozhodol som sa opäť vrátiť k tejto téme. Tentoraz som si dal fakt záležať. Nakoľko nemám Harvard (ani postgraduál Harvardu ako Lipšic), pozval som svojho priateľa, slovenského advokáta na kávu. Vychádzam z predpokladu, že nie je všetko zlato, čo má nálepku Harvardu...  Na druhej strane, môžem sa aj ja niekedy mýliť v mojich úvahách. A tak som si dal veci vysvetliť odborníkom. V nasledujúcich riadkoch sa pokúsim zhrnúť podstatu Lipšicovej kauzy.

Takže znovu,..... Kauza „Lipšicova justičná skúška“, .... klapka 158.

Z doteraz zadovážených podkladov vyplýva, že Lipšic nemohol zložiť justičnú skúšku ako justičný čakateľ, nakoľko nebol justičným čakateľom. Túto skutočnosť napokon potvrdil i v odpovedi na otázku moderátora, či bol niekedy justičným čakateľom a to tým, že uviedol „Nebol som čakateľom...“. Resp. Lipšic mení termíny (zrejme pod vplyvom už zverejnených informácií) a zdôrazňuje svoju prax ako „prax čakateľa prokuratúry“.

V tejto súvislosti ale treba poukázať na to, že i takáto argumentácia vyvoláva pochybnosti o jej pravdivosti. Ani z Lipšicových vyjadrení, ani z iných dostupných zdrojov (ako napr. zverejnený životopis) nevyplýva, že by mal služobný pomer právneho čakateľa prokuratúry, vymenovaním do funkcie právneho čakateľa prokuratúry. Takto to totiž vyžadoval zákon č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch v platnom znení (ďalej aj ako „zákon o prokurátoroch a právnych čakateľoch“). Tomuto zodpovedá aj jeho zmätočné vyjadrenie v rozhovore na TA3 zo dňa 10. 04. 2013. Na jednej strane potvrdil, že „nebol čakateľom“ ale na druhej strane bez toho, aby bol čakateľom mal „mať prax ako čakateľ prokuratúry...“ . Toto tvrdenie je logický nezmysel. Nakoľko pokiaľ nebol čakateľom prokuratúry, nemohol vykonávať prax právneho čakateľa prokuratúry. Bez toho, aby bol právnym čakateľom prokuratúry, nebolo možné započítať inú právnu prax, ani zložiť prokurátorskú skúšku.

V zmysle zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch mohol zložiť prokurátorskú skúšku VÝLUČNE prokurátorsky čakateľ. Podľa ustanovenia § 246 ods. 1 tohto zákona „Účelom prokurátorskej skúšky je overiť, či právny čakateľ prokuratúry má potrebné vedomosti a je dostatočne pripravený na to, aby mohol vykonávať funkciu prokurátora“ pričom podľa ustanovenia ods. 3 tohto paragrafu „Právny čakateľ prokuratúry vykoná prokurátorskú skúšku v posledných troch mesiacoch prípravnej praxe, najneskôr v posledný deň prípravnej praxe.“.

Ak teda nebol Lipšic justičným čakateľom ani právnym čakateľom prokuratúry akú skúšku zložil? Kto a v akom rozsahu (ak sa tak stalo) rozhodol o prípadnom skrátení jeho (doposiaľ neustálenej) praxe – či už justičnej alebo prípravnej praxe prokurátorského čakateľa? Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, v zmysle ktorého: „Prípravná prax je trojročná. O skrátení prípravnej praxe môže v odôvodnených prípadoch rozhodnúť generálny prokurátor; prípravná prax však nesmie byť kratšia ako 24 mesiacov.“. S ohľadom na skutočnosti uvedené v trestnom oznámení Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 27. 08. 2008 (sp. zn. 22006/2008-30) označenom ako „Vec: Trestné oznámenie o skutočnostiach, ktoré nasvedčujú tomu, že bol spáchaný trestný čin (§196 Tr. por.)“ na strane č. 5 a to konkrétne „...svedčí skutočnosť, že o nespĺňaní zákonných podmienok bol priamo informovaný pracovníčkou príslušnej sekcie a tiež skutočnosť, že v roku 2001 sa pokúšal vykonať odbornú skúšku na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky. Avšak práve z dôvodu nedostatku praxe...bola jeho žiadosť zamietnutá.“

Je vysoko pravdepodobné, že generálny prokurátor nielenže nerozhodol o skrátení prípravnej praxe Lipšica, ale z dôvodu nedostatku praxe bola žiadosť na vykonanie odbornej skúšky na Generálnej prokuratúre SR zamietnutá.

Tvrdenie, že rok praxe v justícií získal praxou právneho čakateľa prokuratúry je prejavom fatálnej neznalosti základných pojmov v rámci deľby moci v štáte. Prokuratúra v Slovenskej republike nikdy nebola časťou justície t.j. súdnej moci. Prokuratúra bola a je v zmysle ustanovenia § 2 zákona NR SR č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v platnom znení „...samostatnou hierarchicky usporiadanou jednotnou sústavou štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom, v ktorej pôsobia prokurátori vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti.“. Ak by aj vykonal Lipšic prax ako právny čakateľ prokuratúry, nemohol „získať prax v justícii“ ako tvrdí. Resp. ak by bol justičným čakateľom, tak sa mu takáto prax mohla započítať do dĺžky trvania praxe justičného čakateľa. Nakoľko ako uviedol „nebol čakateľom“ nemala sa mu do akej (čakateľskej) praxe takáto prax započítať.

Pre prípad, že by „pán dokonalý“ z Harvardu v budúcnosti mienil tvrdiť, že na základe praxe právneho čakateľa prokuratúry, po započítaní inej praxe (koncipientska prax a praxe podnikového právnika) vykonal justičnú skúšku na Justičnej akadémií, tak odporúčam oboznámiť sa so zákonom NR SR č. 548/2003 Z.z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon o Justičnej akadémií“). Pokiaľ justičnú skúšku vykonal v roku 2001, nemohol ju vykonať na Justičnej akadémií, nakoľko zákon o Justičnej akadémií sa stal účinným až dňa 01. 01. 2004 (t.j. cca 2 roky neskôr ako zložil justičnú skúšku). Do nadobudnutia účinnosti zákona o Justičnej akadémii, vykonávali právni čakatelia prokuratúry „prokurátorskú skúšku“ a justiční čakatelia „justičnú skúšku“. Až zákon o Justičnej akadémií v zákone o prokurátoroch a právnych čakateľoch nahradil slovo „prokurátorská skúška“ pojmom „odborná justičná skúška“.

Pokiaľ teda Lipšic počas rozhovoru s moderátorom uvádzal, že „robil justičnú skúšku“ tak túto nemohol robiť ako právny čakateľ prokuratúry, pretože v danom období právni čakatelia robili „prokurátorskú skúšku“ a nie „justičnú skúšku“. Justičnú skúšku ale nemohol robiť ani na Justičnej akadémií, lebo nebol právnym čakateľom prokuratúry. Prokurátorskú skúšku by bol vykonával na Generálnej prokuratúre, ako však vyplýva z trestného oznámenia citovaného vyššie, „...z dôvodu nedostatku praxe...bola jeho žiadosť (pozn. na Generálnej prokuratúre) zamietnutá“. Je otázne, či odôvodnenie dôvodu zamietnutia žiadosti tak ako je uvedené v trestnom oznámení uvádza vyčerpávajúco všetky dôvody pre odmietnutie žiadosti Lipšica na vykonanie skúšky (a teda dôvodom bol vážne iba nedostatok praxe), alebo je v trestnom oznámení uvedený len ako príklad jeden dôvod a to neexistencia statusu právneho čakateľa prokuratúry.

Ak teda zhrniem fakty, tak Daniel Lipšic nebol ani justičným čakateľom na súde a nebol ani právnym čakateľom prokuratúry na prokuratúre. Nakoľko nebol čakateľom, nemohol vykonávať prax, nemohla sa mu do jeho (neexistujúcej) praxe započítať iná právna prax. Bez absolvovania praxe, ktorej predpokladom je status čakateľa, je vylúčené i vykonanie justičnej skúšky zákonným spôsobom.

Z tvrdenia pána Lipšica: „V čase, keď som robil justičnú skúšku...“ vyplýva teda veľa nezrovnalostí a navzájom si odporujúcich faktov. Za účelom odstránenia pochybností by bolo vhodné, aby boli jednoznačne zodpovedané nasledujúce otázky: a) Na akom základe vykonal Lipšic justičnú skúšku, ak nebol justičným čakateľom ani právnym čakateľom prokuratúry?
b) Kto, na akom základe (viď predchádzajúci bod) a z akého dôvodu rozhodol o skrátení praxe či už justičnej, alebo prípravnej praxe prokurátorského čakateľa Daniela Lipšica?
c) Ako mohol vykonať Daniel Lipšic justičnú skúšku, keď nespĺňal základné hmotno-právne predpoklady na jej vykonanie t.j. nebol čakateľom?
d) Akým rozhodnutím bolo vybavené podanie – trestné oznámenie podané na Generálnej prokuratúre SR 27.8.2008?
e) Bolo vyšetrovanie ohľadom tohto trestného oznámenia náležite vykonané?

No priznám sa, že z jednej kávy boli nakoniec tri kávy a tri koňaky. Presedeli sme nad tým celé popoludnie až do večera, ale stálo to zato. Keď totiž hovorí politik, ktorý je aj právnikom, vždy sa mám na pozore. Slovensko s tým má svoje skúsenosti... Keď však hovorí Lipšic, politik a právnik s postgraduálom z Harvardu, som maximálne obozretný. V takom prípade neľutujem čas strávený na to, aby som porozumel jeho sofistikovaným klamstvám.

Nicholson, Lipšic a vymývanie mozgov teenagerom.

Tak som sa pre zmenu dočítal v týchto dňoch na internetových diskusných fórach a sociálnych sieťach, že Tom Nicholson je najväčší Slovák akého sme kedy mali. Čestný a statočný muž, ktorý bojuje s veternými mlynmi slovenskej korupcie. Ako Kanaďanovi by mu nejaké Slovensko mohlo byť u prdele, ale jemu nie. Sú ľudia, ktorí ho majú v úcte a hovoria, že by chceli byť takí odvážni ako je on. Tom Nicholson novinár z Kanady. Muž, ktorý sadí stromy...

Nicholson si spravil meno na kauze Gorila. Dostal sa k niekoľko rokov starým a pre členov vládnych koalícií známym informáciám z prostredia SIS. Prečo práve on, dodnes nie je zrejmé, hoci ja si myslím že viem prečo ... Bolo to v čase, keď bol ministrom vnútra Daniel Lipšic. Nicholson vedel ako patrične naložiť s kompromitujúcim materiálom a Daniel Lipšic sa pustil do boja proti gorilám. Čo nasledovalo ďalej, všetci dobre vieme. Vyšli sme do ulíc a protestovali sme proti skorumpovaným politikom, ktorí dvadsať rokov rozkrádajú túto krajinu. Dovtedy sme to samozrejme nevedeli... Daniel Lipšic s odhodlaním organizoval pravidelné tlačové besedy, kde podľa scenára Made in Hollywood líčil svoj boj proti skorumpovaným politikom a mafii s bielymi goliermi. Tom Nicholson vydal knihu s rovnomenným názvom Gorila a občas z tribúny pozdravil a podporil nahnevaných Slovákov.

Odvtedy pretieklo veľa vody v Slovenských riekach. Situácia sa naoko akoby upokojila. SMER s prevahou vyhral voľby, vytvoril jednofarebnú vládu a upevňuje svoje pozície. Opozícia ako už tradične pokračuje vo svojom obligátnom folklóre a tvári sa, že bojuje za naše práva.

„Nič sa nezmenilo, skutočne sa nič nezmenilo. Všetko je rovnaké. Ja som stále rovnaký. Jediné čo sa zmenilo je to, že vznikla Nová väčšina“ s obľubou hovorí Lipšic. Áno má pravdu. Nič sa nezmenilo. Ani on sa nezmenil. Je to stále ten istý Daniel Lipšic. Vypočítavý , ambiciózny člen najvyšších politických kruhov na Slovensku. Jediné čo sa zmenilo je to, že chce on konečne určovať pravidlá hry. Chce byť prvý, chce byť víťaz, chce brať všetko. Projekt Nová väčšina má reflektovať túto ambíciu. A treba povedať, že idú aj cez mŕtvoly. Kupujú predvolebné prieskumy, kradnú fanúšikov na sociálnych sieťach, Slovensko zaplavujú bilbordmi svojho predsedu. Naozaj čelíme zo strany Novej väčšiny masívnej politickej propagande, na akú tri roky pred voľbami nie sme zvyknutý. Ale ak na to majú peniaze (evidentne kopu peňazí), rozumiem tomu. Nový výrobok , aj keď so starým obsahom nejako treba predať.

Čo ma však zaráža a poburuje je to, že Lipšic sa tlačí aj na pôdu stredných škôl. A je neuveriteľné, že mu v tom výrazne pomáha Kanadský bojovník za čisté a demokratické Slovensko Tom Nicholson... Nicholson často hovorí o stave demokracie v Kanade. Chce mne, alebo nám povedať, že v demokratickej Kanade je možné aby na akademickú pôdu strednej školy chodil politik v sprievode investigatívneho novinára a masíroval študentom mozgy?! S údivom som čítal Nicholsonov blog na SME „O Slovensku, ktoré nik nechcel“.

Nicholson chce hovoriť s mladými gymnazistami o korupcii na Slovensku a o tom, čo sa s ňou dá robiť. Na tento účel dokonca vytvorí web stránku, kde budú gymnazisti písať o svojich predstavách ako by malo vyzerať Slovensko. To je naozaj „dobrá myšlienka“. Veď uznajte sami: Je na Slovensku korupcia? Áno nepochybne je a zasahuje najvyššie miesta. Treba s tým niečo robiť? Áno, treba. S týmto sa nedá nesúhlasiť. Veď Nicholson nerobí nič zlé. Konečne niekto, niečo robí, že? Má to jedinú chybičku krásy, že za týmito peknými rečami sa skrýva kampaň pre Lipšica a Novú väčšinu!

Že som paranoidný? Ubezpečujem vás že nie. Ešte raz si pozorne prečítajte Nicholsonov článok. Je to kampaň Novej väčšiny zabalená do sentimentálnych sračiek (ospravedlňujem sa za výraz). Alebo my chcete povedať, že v demokratickej Kanade je bežné, že investigatívny novinár chodí do škôl na besedy o korupcii s aktívne činným politikom ako je v tomto prípade Daniel Lipšic? Lipšic je vo vrcholovej politike na Slovensku od roku 1998. Šesť rokov viedol rezorty spravodlivosti a vnútra, bol podpredsedom vlády. Nesie reálnu zodpovednosť za úbohý stav v našej krajine. Zodpovednosť presne takú ako tí, na ktorých ukazuje. To si vážne myslíte, že takáto propaganda by Nicholsonovi prešla vo vyspelom svete, ktorý nám stále dáva za príklad? Ako nezávislý novinár by nepochybne skončil... Tu mu tlieskame a berieme ho za hrdinu. To je fakt možné len na Slovensku....

Pre zaujímavosť si pozrite Nicholsonove blogy na SME. V roku 2010 napísal skusmo dva články. V roku 2011 nič. Po zverejnení Gorily to začiatkom roka 2012 začalo. Gorila, Gorila, Gorila ak nie v nadpise tak v textoch. „Gorila bombing“ v produkcii Nicholsona. V dvoch prípadoch dokonca v anglickej verzii (asi pre nejakú americkú neziskovku). Jedenásť článkov z trinástich súvisí priamo, alebo nepriamo s Gorilou. Presne rovnaká agenda ako Lipšicova. Kauza Gorila a z nej vyplývajúca potreba zmeniť Slovensko. Ťažko sa proti tomu niečo namieta, že?

A tak Nicholson začal tohto roku Tour okolo Slovenska. Má v pláne navštíviť väčšinu z 260 slovenských gymnázií. Na vybraných školách samozrejme spolu s politikom a predsedom Novej väčšiny Danielom Lipšicom.

„Ale na mne títo študenti už nechali takú hlbokú stopu, akí sú ako skoro-prvovoliči už zbehlí vo verejných otázkach, a ako im záleží na ich Slovensku. Sú zdeprimovaní, samozrejme - zamestnanie a odchod do zahraničia sú otázky, čo rezonujú všade.“

Pán Nicholson, prosím vás, choďte niekam do kelu s týmito žvástami. Vy, ako aj ja veľmi dobre vieme, čím mladí ľudia žijú a aké problémy riešia. Určite nie tie, ktoré rieši Nová väčšina. Problém je v tom, že ani nevedia, že je tu nejaký Lipšic a že založil Novú väčšinu a že o tri roky bude potrebovať volebné hlasy. A prečo nie mladých prvovoličov, že? O toto tu hlavne ide. Vymývať mozgy teenagerom a pripravovať si voličskú základňu. Jeden z vašich obdivovateľov v diskusii k predmetnému článku vás neváhal označiť ako muža, ktorý sadí stromy. No, no, no ja by som ho trochu poopravil. Muž, ktorý sadí Lipšicovi volebné hlasy... Keby som bol rodičom dieťaťa, ostro protestujem proti tomu, aby mladí študenti boli takýmto spôsobom zneužívaní.

Ak chce Nicholson tohto roku navštíviť 260 slovenských gymnázií, tak to vyžaduje obrovsky veľa času, náklady na cesty, ubytovania, stravu atď. To nehovorím o tom, že v čase keď sa bude venovať mladým budúcim prvovoličom, nemôže robiť inú prácu. Webová platforma pre gymnazistov tiež niečo stojí, rovnako ako aj servis okolo zosieťovaných študentov pre potreby Novej väčšiny.

Lipšic nedávno priznal, že za viac než polroka „práce“ vo viedenskej pobočke americkej neziskovky Alliance Defending Freedom zarobil na „právnom poradenstve a službách“ 78 tisíc EUR. (Ak to bolo 9 mesiacov tak mal mesačný príjem 8,666 EUR). Slušné. Viac nezarobil ani ako minister za rok dennodennej práce.

Verím, že sa raz dozvieme pravdu, ktorá americká neziskovka platí Nicholsonov „nezištný boj“ za „Nové“ Slovensko.

A už len posledná poznámka na záver. Viktora Frankla mám prečítaného aj ja. Viem o čom to je. Pán Nicholson, nenahrávajte  ním prosím Lipšicovým zámerom. Je to dehonestovanie odkazu Viktora Frankla. My tu totiž nelozíme po stromoch, aj čítať vieme a možno vás to prekvapí pán Nicholson, ale vieme spievať aj svoju slovenskú hymnu.

Tarzan z rodu „GORÍL“

Každý pozná príbeh Tarzana. Príbeh ľudského mláďaťa, ktoré vychovávali gorily. Tarzan bol učenlivý a rýchlo sa naučil od goríl všetko, čo bolo potrebné aby prežil. Tarzan napredoval. Nie však preto, že by bol mimoriadne inteligentný ale preto, lebo bol človek a jeho učiteľmi boli gorily. Jedného dňa sa však Tarzan chcel vrátiť k obyčajným ľuďom. Zamiloval sa. Všetci vieme ako to dopadlo. Napriek počiatočným sympatiám ho ľudia neprijali, lebo opica je opica a gorilu v sebe Tarzan nikdy nezaprel. Odvrhli ho aj gorily, lebo ich zradil. To, čo sa naučil a získal vďaka nim (bez goríl by nebolo Tarzana), chcel len tak hodiť za hlavu. Aj jeho láska ostala nenaplnená. A tak Tarzan ostal sám. Toľko k jeho príbehu.

A pozrime sa teraz na životný príbeh Daniela Lipšica. Zdá sa, ako keby sa nechal inšpirovať románovým Tarzanom. To, že je Lipšic človek poprie len málo kto. Ale aký človek? Že ovláda pretvárku, programovo klame a zavádza? To už je druhá vec. To sú však rozdiely medzi ľuďmi a zvieratami. Napriek tomu máme spoločný pôvod, či sa to niekomu páči , alebo nie. Daniel Lipšic sa nás snaží presvedčiť, že on je iný. Že on má iný pôvod. Ale v skutočnosti len málo ľudí má toľko spoločné s gorilami, ako práve Lipšic. Daniel Lipšic vyrastal, dospieval a získaval skúsenosti v najvyšších štátnych politických štruktúrach. Štrnásť rokov bol v politickej džungli obklopený gorilami, od ktorých sa učil tajomstvám politiky a biznisu. Tí, koho dnes nazýva „GORILAMI“, boli jeho učitelia. To je fakt. To, že bez „GORÍL“ by nebolo Lipšica, je taktiež fakt. To, že sa choval ako jeden z nich, je tiež nespochybniteľné. Na podporu tohto tvrdenia môžeme uviesť množstvo príkladov:

Dodávka odpočúvacieho zariadenia pre Ministerstvo vnútra SR. Viac viď materiál „Kocúr“, časť 1

Zámena zbraní na Ministerstve vnútra SR. Viac viď materiál „Kocúr“, časť 2

Obstaranie služieb – Povinné zmluvné poistenie pre Ministerstvo vnútra SR. Viac viď materiál „Kocúr“, časť 3

Vyplatenie pohľadávky spoločnosti Školstrav, s.r.o. . Viac viď materiál „Kocúr“, časť 4

Nábojová kauza na Ministerstve vnútra SR. Viac viď LISPIC.NET

Rekonštrukcia ubytovne SOŠ PZ Pezinok. Viac viď LIPSIC.NET

Proces evidencie obyvateľstva v SR. Viac viď LIPSIC.NET

Zneužitie právomocí verejného činiteľa – justičná skúška Lipšica. Viac viď link 1 a link 2.

Taktiež ako príklad môžeme uviesť mnohé predražené štátne tendre a súkromnými spoločnosťami vystavené faktúry na Ministerstvo vnútra, ako aj na  Ministerstvo spravodlivosti (viac viď tu).

Podobne ako Tarzan, tak aj naša (vtedy ešte) malá „GORILKA“ (Daniel Lipšic) sa kvôli vidine väčších možností rozhodol len tak „hodiť svoju minulosť za hlavu“ a začať sa prezentovať ako osoba blízka k ľuďom (v Lipšicovom prípade – k voličom). Daniel si zamiloval moc a túžba vládnuť ho opantala. To je dôvod, prečo zradil tých ktorí mu pomáhali. Lipšic po vypuknutí kauzy v decembri 2011 okamžite reagoval. Jednoducho vyhlásil, že sa mu „GORILY“ protivia, že musia ísť pykať za svoje zločiny do väzenia a že ON je iný. Týmto poprel celú svoju minulosť. Vedel kde a ako má útočiť. Jeho brífingy ku kauze boli ako atrakcia, keď Tarzan vyšiel z džungle medzi ľudí. Davy boli nadšené. To je chlapík! Ten presne vie ako na gorily!

Nuž bodaj by nie, keď ho všetko naučili a je jednou z nich. Zrazu všade prezentuje svoju ľudskú tvár a nás kŕmi obrazmi gorilích ksichtov za mrežami.

Toto už nie je romantický príbeh. Taká je dnešná realita. Moderný TARZAN kričí „chyťte GORILY“! Nie je to náhodou tak, že ZLODEJ kričí „chyťte zlodeja!“?

Keď sa už Lipšic tak vehementne drží Tarzanovho príbehu, tak by mal myslieť aj na to, čo bude v budúcnosti. Aký bude mať Lipšicov príbeh pokračovanie? Doteraz fungoval ako Tarzan. Ak sa bude naďalej držať svojho VZORU, tak je pokračovanie jasné. Slušní ľudia neprijmú medzi seba jednu z „GORÍL“ a určite ju nebudú voliť. Nech je vstup „GORILKY“ medzi ľudí akokoľvek pompézny. Čo potom urobí Daniel Lipšic? Pokúsi vrátiť medzi tých, ktorých už viac krát nazval zlodejmi, mafiánmi, „GORILAMI“? Bude maž hrošiu kožu? S tým on problém nemá. Len nevieme, čo na to tí, ktorí mu kedysi pomáhali vyškriabať sa tak rýchlo a tak vysoko...

Trestné oznámenia na Daniela Lipšica

V posledných dňoch sa predseda Novej väčšiny Daniel Lipšic celkom zviditeľnil, resp. sme o ňom dosť čítali. Dva týždne dozadu som síce márne hľadal je SUPER NOVU v prieskumov volebných preferencií politických strán. Nová väčšina bola v politickom suteréne. Nedosahovala ani hranicu troch percent. Dva dni nato sa však zjavila ako SUPERNOVA v prieskume inej agentúry (MVK) hneď na druhom mieste pomysleného politického rebríčka za vedúcim SMEROM a pred všetkými opozičnými stranami. Pochopiteľne že mi je jasné, kto zvolil metodiku pre MVK. Len neviem za koľko.... Ale dobre. U agresívneho Lipšica a jeho násilnej propagandy ma táto „drobnosť“ neprekvapuje.

Vzápätí sa Lipšic opäť objavil v médiách v súvislosti s trestným stíhaním jeho osoby vo veci ohovárania, ktorého sa dopustil ešte ako minister vnútra. Išlo o jeho mediálne vystúpenia v pozícii ministra vnútra počas vyšetrovania kauzy Gorila. Lipšic vtedy v niektorých vyhláseniach evidentne predbehol dobu, čas a možno aj sám seba. To však ešte netuší. Samozrejme že u PENTY to neostalo bez odozvy. Výsledkom čoho je už medializované trestné stíhanie Lipšica. GORILA zdá sa nie je taká čiernobiela, ako nám ju vtedy prezentoval bývalý minister Lipšic. Ale ako sa hovorí, nechajme to orgány činné v trestnom konaní resp. na Špeciálnu prokuratúru. Nemám obavu, že v tomto smere sa určite dozvieme ešte zaujímavé veci.

Čo však v médiách zatiaľ nerezonuje tak ako by bolo vhodné, je ďalšie trestné oznámenie na Daniela Lipšica. Podal ho líder hnutia O2H – REÁLNA DEMOKRACIA pán Ján Pavliš. Trestné oznámenie na neznámeho páchateľa za prečin Zneužívanie právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Tr. zákona.

O čo ide? Týka sa spôsobu, akým sa Lipšic dopracoval k možnosti realizovať justičnú skúšku. Podanie pána Pavliša konštatuje porušenie zákona a upozorňuje, že Daniel Lipšic vysoko pravdepodobne konal v rozpore so zákonom. Pán Pavliš sa odvoláva na dva články, v ktorých zmieňovanú situáciu okolo Lipšicovej justičnej skúšky analyzuje Pavol Klein aj v pokračovaní článku. Mimochodom oba články prevzal aj portál www.lipsic.net

Uvedená analýza konštatuje, že Daniel Lipšic zneužil právomoci verejného činiteľa, keď v roku 2001 ako vedúci úradu Ministerstva spravodlivosti SR požiadal a sám sebe podpísal návrh na vykonanie odbornej justičnej skúšky a to i napriek tomu, že nespĺňal zákonné predpoklady na jej vykonanie.

Ďalej sa uvádza, že Lipšic nemal zákonom požadovanú dĺžku praxe, ktorú v tej dobe platný zákon požadoval v dĺžke 3 roky. Minister spravodlivosti mohol odpustiť maximálne 2 dva roky. Lipšic však preukázateľne mal prax iba 9 mesiacov. Taktiež nebol ani justičným čakateľom tak, ako to vyžaduje zákon. Pretože ak mal byť Lipšic justičným čakateľom, bol by to súbežný pracovný pomer s pozíciou vedúceho Úradu Ministerstva spravodlivosti SR (čo vtedy vykonával). To je ťažko predstaviteľné, resp. nemožné. Nakoľko tam mal byť vybratý výberovým konaním na Krajskom súde a o tom nikde nie je záznam.

Pavol Klein vo svojej analýze neohovára. Predkladá fakty a reálnu chronológiu vtedajšieho sledu udalostí na Ministerstve spravodlivosti SR koncom roku 2001 a začiatkom roka 2002. Ponúka dokonca fotokópiu Uznesenia 849 Ústavnoprávneho výboru Slovenskej republiky zo dňa 19.2.2002 vydaného krátko potom, ako bol Lipšic na základe absolvovania justičnej skúšky zapísaný do zoznamu advokátov.

Citujem:
„Minister spravodlivosti SR (v tom čase Ján Čarnogurský) nepredložil hodnoverné doklady o tom, že piati zamestnanci Ministerstva spravodlivosti SR (Mgr. Alena Roštárová, Mgr. Hana Posluchová, Mgr. Peter Štift, JUDr. Daniel Lipšic, JUDr. Katarína Valová) v čase po prvom decembri 1999 ústavne a zákonne konformným spôsobom zložili odbornú justičnú skúšku, pretože ani jeden z nich v rozhodnom čase nespĺňal jeden zo základných zákonných predpokladov – absolvovať prípravnú službu justičného čakateľa“.
Podľa všetkého ako uvádza pán Pavliš vo svojom podaní, došlo k spáchaniu viacerých trestných činov, viacerými osobami. Neznámy páchateľ sa mohol dopustiť trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Tr. zákona a to tým, že v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, umožnil poslancovi NR SR Danielovi Lipšicovi získať neoprávnený prospech.

Čo dodať? Zhrnul som len to, čo napísali páni Pavol Klein a Ján Pavliš. Spravil som to preto, aby fakty ktoré zozbieral Pavol Klein nezapadli prachom. Spravil som to preto, aby odvaha Jána Pavliša nešla do zabudnutia v návale informácií mainstreamových médií.

Daniel Lipšic sa často oháňa slovami ako pravda a morálna bezúhonnosť. Pravdu povediac, v jeho podaní ide o urážku čestných a odvážnych ľudí.

Rok 2012 – GORILA a ...... DANIEL LIPŠIC!

Neviem ako ostatní, ale ja začínam rok rekapitulovať už pred Vianocami, aby som to stihol do konca roka. Ani tento rok nebol žiadnou výnimkou. Udialo sa toho na naše vidiecke pomery naozaj dosť. Našťastie neprišiel avizovaný koniec sveta a tak, čo sa zamiesilo v roku 2012 prípadne skôr, bude mať svoje pokračovanie. To pokračovanie neviem či mám brať ako našťastie, alebo bohužiaľ. To uvidíme neskôr.

Tradičný slovenský politický folklór výrazne narušila eskalácia kauzy Gorila v úvode roka 2012. Tiež som bol rozhorčený a rozvášnený rovnako ako prevažná väčšina ľudí na Slovensku. Postupom času, som si však začal uvedomovať stále viac a viac jednu závažnú vec. A to, že v prípade protestov proti GORILE, sa s nami občanmi hrá spravodajská hra na "entú...."! V týchto časoch sa zrodil aj môj vzťah k vtedajšiemu ministrovi vnútra DANIELOVI LIPŠICOVI, dnes poslancovi NR SR a "hrdému bojovníkovi" proti oligarchii....

LIPŠIC BOL TOTIŽ ÚSTREDNOU POSTAVOU GORILÝCH PROTESTOV, hoci si to ľudia ani neuvedomovali. Všetko vyzeralo tak, že protesty ľudu organizuje Peter Pčolinský a spol. Dovoľte mi sa zasmiať ha ha ha.... Peter Pčolinský v čele národa?! Peter Pčolinský chudák, životný skrachovanec, ktorý si aspoň prišiel na pár drobných....Ale k nemu sa dostanem neskôr.

Takže prečo protesty GORILA ako spravodajská hra a prečo moje pohŕdanie Danielom Lipšicom? Lebo on všetko režíroval z pozície ministra vnútra SR. Priamo, verejne, ale aj v zákulisí, do ktorého občan nemá šancu nahliadnuť. Už vtedy si, musím uznať umne, pripravoval pozíciu na samostatnú politickú činnosť, v ktorej bude musieť eliminovať svojich politických konkurentov. Ten chlap nie je hlúpy, ale je neuveriteľne zákerný a prefíkaný. Do slovenskej politiky prináša prvky vysoko sofistikovanej manipulácie a intelektuálnych mafiánskych praktík. Poďme ale pekne po poriadku:

O prepojenosti Lipšica a kampane Gorila, podrobne napísal bloger Pavol Klein v svojom článku "Má Lipšic prsty v gorilích protestoch?". Preto to len v krátkosti zhrniem. Nakoľko článok Pavla je plný už verifikovaných informácií, môžem sa smelo oň oprieť. V niektorých veciach budem po ňom opakovať, je to ale dôležité, nakoľko mu "ušiel" jeden podstatný záver.

Takže v decembri 2011 vypukla kauza "Gorila".

KTO SA JEJ NAPLNO CHOPIL AKO SVOJEJ MOŽNOSTI DOSTAŤ SA KONEČNE NA VRCHOL MOCI? SAMOZREJME VTEDAJŠÍ MINISTER VNÚTRA DANIEL LIPŠIC. Smelý neohrozený slovenský bojovník proti mafii a oligarchii začal svoj boj a "krížovú" cestu. Hoci sa o kauze šepkalo už niekoľko rokov predtým. Predpokladám, že toto malo napomôcť jeho zvoleniu za predsedu KDH. KDH je síce pre mňa osobne dosť špecifická strana, ale určite tam nesedia ľudia, ktorí si nevedia spočítať dva plus dva. Je samozrejmé, že "neohrozený" LIPŠIC nemohol uspieť v straníckych voľbách. Preto odišiel zo strany a neúspešne nás presviedča o svojej úprimnosti a čistote na čele ďalšieho politického trpaslíka na Slovensku. Ďalší "morálne čistý" politik na Slovensku! Ale to sme odskočili....

Marcela Pčolinská

Vráťme sa do obdobia december – február 2011/2012. Začínajú sa "antigorilie" protesty. Jedným z hlavných organizátorov je istý PETER PČOLINSKÝ. Rodák z Nižného Hrabovca. Jeho matka – MARCELA PČOLINSKÁ – bola v minulosti poslankyňou za KDH, po odchode z KDH skupiny "Palko, Mikloško a spol." odišla spolu s nimi. V súčasnosti je starostkou obce Nižný Hrabovec (okres Vranov nad Topľou). Aktívne sa podieľa na formovaní politickej strany "Nová väčšina". Myslím, že angažovanosť Marcely Pčolinskej v rámci NOVA sa spochybniť nedá.

Marcela Pčolinská, Zrdoj: nova.sk

Vladimír Pčolinský

Ale poďme ďalej. Brat Petra Pčolinského – VLADIMÍR PČOLINSKÝ – pôsobil v období 2010 – 2012 na Ministerstve vnútra SR ako poverený riadením Kancelárie ministra vnútra a aj ako riaditeľ Organizačného odboru. Dlhodobo má povesť jedného z najvplyvnejších "personalistov" na MV SR, čo automaticky predpokladá jeho dobré vzťahy s viacerými bývalými, súčasnými, resp. "presťahovanými na iné rezorty a služby" policajnými funkcionármi. Mohol by som špecifikovať aj presnejšie, ale to zatiaľ neurobím. V minulosti podobne ako jeho matka mal blízko k Palkovej frakcii v rámci KDH. Podobne ako jeho matka sa po rozštiepení KDH prestal v KDH angažovať. A zrazu sa za Lipšica objavil na MV SR. A pritom ako jeho pravá ruka... Zaujímavé, že?

Pčolinský verne po boku Lipšica.

Takže AKÁ MATKA, TAKÝ SYN. Obaja v minulosti pôsobili v rámci KDH, obaja mali blízko ku skupine Palka, obaja opustili KDH a obaja sa stali Lipšicovými blízkymi ľuďmi...

Peter Pčolinský

A teraz pár slov k PETROVI PČOLINSKÉMU. Podľa viacerých názorov ide o životného skrachovanca, ktorý ani zďaleka nedosahuje kvality svojich dvoch bratov Vladimíra a Matúša. Podľa mojich informácií, bol dokonca vyhodený z gymnázia vo Vranove nad Topľou, keď nezvládol učivo z matematiky. Pracuje ako "finančný poradca" (Pán Boh nás ochraňuj pred jeho radami) a popritom študuje. Zvykne sa vyvaľovať u mamy v Nižnom Hrabovci a nič poriadne nerobí. A hádam nám nikto nechce nahovoriť, že táto osoba by bola schopná sa z ničoho nič postaviť na čelo protestov? Že táto osoba sa dokáže verejne vyjadrovať bez toho, aby ju niekto na to pripravil? Že táto osoba dokáže konať bez zvolenia mamy alebo bratov? Dobrý vtip...

Peter Pčolinský

Lipšic, rodinka Pčolinských a protesty Gorila

Čiže je smiešne sa domnievať, že protesty "bežali" bez dohľadu pravej ruky Daniela Lipšica, Vladimíra Pčolinského. A tí, komu naozaj o niečo išlo, boli oklamaní a podvedení. A ako sa chová sám minister? A podotýkam, že MINISTER VNÚTRA, ktorý má pod kontrolou políciu. Ten vyhlási že, "POLÍCIA A PROTESTUJÚCI SÚ NA JEDNEJ LODI". Nedá sa to náhodou vysvetliť tak, že nech sa deje, čo sa deje, polícia nezasiahne? Aj keby malo dôjsť k provokáciám a výtržnostiam? Aj keby sa mali pri tom porušovať zákony? Čiže posmelil ľudí a následne vydal príkaz polícii konať...

Je samozrejmé, že ľudia majú právo si povedať svoj názor. Ale pokiaľ im ten názor niekto vsugeruje a následne ich zneužíva, zneužíva pritom aj svoje postavenie a to, že má pod kontrolou políciu, inak než zločinom sa to nazvať nedá.

TOTO JE TO, ČO BIJE DO OČÍ NA SPRÁVANÍ LIPŠICA, POČAS ANTI GORILÝCH PROTESTOV!

Ale najprv si to zhrňme:

1. December 2011 – vypukla kauza "Gorila", ktorej sa chytil Lipšic (hoci na to, aby sa jej chytil mal už niekoľko rokov).
2. Od začiatku roka 2012 prebiehajú "antigorilie" protesty, ktoré spoluorganizuje Peter Pčolinský.
3. Jeho matka – blízka k Lipšicovi.
4. Jeho brat – pravá ruka Lipšica na MV SR.
5. Lipšic slovne ľudí posmeľuje, aby konali, nakoniec ich nechá rozohnať.

Ľudia, veď ide o neskutočne prehliadaný fakt. Nebavíme sa o pokojnej demonštrácii a prezentácii svojich názorov. Bavíme sa o tom, ako Lipšic na poste ministra vnútra podnecoval občianske nepokoje!!! A pokiaľ je to tak, tak ide o trestný čin, za ktorý by mal byť Lipšic zbavený poslaneckého mandátu a zavretý do basy!!!

Podotýkam, že ľudia si majú právo povedať svoj názor, ale všetci musíme fungovať v rámci platnej legislatívy, inak tu budeme mať anarchiu. A práve DANIEL LIPŠIC (politický nominant) – minister zodpovedný za poriadok v krajine nabáda ľudí, aby konali a pritom im sľubuje, že polícia nezasiahne. A napokon ani tento svoj sľub nedodržal... A takémuto klamárovi a farizejovi chcete veriť?

Záver ponechám na čitateľoch...

DANIEL LIPŠIC - Ružový bojovník

Príbehy hýbu svetom, príbehy pohnú ľudské osudy. Povedal si Daniel Lipšic a ponúkol verejnosti ďalšiu časť svojho príbehu o "Ružovom bojovníkovi". Nateraz posledný diel, verme že nekonečne dlhej telenovely, sa tento krát odohrával v  luxusných priestoroch Košického Hiltonu. Luxusné priestory a drsný duch westernových myšlienok dýchal na všetkých účastníkov. Poďme však pekne po poriadku a pripomeňme si najprv v krátkosti dej predchádzajúcich častí. Tak ako býva zvykom v každej dobrej telenovele.

Scenár príbehu sa začal odvíjať tesne pred parlamentnými voľbami. Zo zákulisia nám síce prezradili, že to začalo oveľa skôr, ale držme sa deja, ktorý nám ponúka hlavný hrdina Daniel a jeho produkčný štáb. V predvolebných spotoch a verejných vystúpeniach prichádza odvážny Daniel, ktorý tiahne do boja o parlamentné kreslo  pod ochrannými krídlami pomerne silnej pravicovej strany KDH. Sľubuje naivným voličom, ako bude reprezentovať a hájiť princípy KDH. Po voľbách, keď si zabezpečil na ďalšie štyri roky poslanecký plat a poslanecké výhody, náš hrdina dostane mesiášske vnuknutie.

Vnútorný hlas mu našepkáva, že treba Slovensko vybudovať odznovu. Ten hlas ho nástojčivo presviedča, že ON je ten pravý, kto to musí urobiť. Daniel sa stotožní s naliehavou výzvou Slovenského národa, aby ho vyviedol z nekonečných rokov bedačenia a vykorisťovania, k šťastnejším zajtrajškom a veľkým platom. Jeho materská strana je plná hlupákov a intrigánov, ktorí nedoceňujú jeho vodcovské schopnosti. Preto vystúpi zo strany a zmyje zo seba všetko, čo ho spája s minulosťou na slovenskej politickej scéne. Náš hrdina prejde priam mystickým prerodom. Z večne druhého, štekajúceho psa spoza plota, sa stáva hrdina, ktorý berie do ruky meč a postaví sa čistý a nepoškvrnený do čela davu.

V dave je síce len Janka Žitňanská a Gábor Grendel, ale nevadí. Aj v knihách čítal, že veľkí vodcovia trpia samotou, aj keď sú za nimi davy ľudí. POZOR! Že ON nie je veľký?! A že  už vôbec nie vodca?! Čoby...?! Čo ste.....?! Práve naopak! Scenáristi nás v ďalších častiach presvedčia, že za ním je príbeh, veľký príbeh. Len nesmiete pozerať na www.lipsic.net..... To by ste tomu príbehu neverili a to predsa nechceme. A tak sa obrodený, čistý, Ružový hrdina Daniel, vyberie na letné grilovačky s Jankou Žitňanskou . Stretajú naozaj masy spriaznených duší. Od roľníkov, robotníkov až po podnikateľov a lekárov. Daniel komunikuje, griluje, nespáva, pracuje. Dokonca ponúka metodicky presný postup na grilovanie mäsa. Áno toto ma fakt dostalo! Daniel je nad grilom neodolateľný.

Áno, presne takého muža by som chcel! Silný, odvážny a bohatý politik, ktorý to vie aj v kuchyni. Ach........, čo to trepem, veď ja som muž a chcem ženu! Prepáčte, ale ponáram sa do príbehu nášho hrdinu stále viac a viac, až strácam pojem o čase, o realite, dokonca aj o vlastnom pohlaví..... Ale poďme preč z kuchyne. Telenovela o Ružovom hrdinovi ponúka ďalšiu gradáciu. Náš hrdina Daniel útočí na politické krídlo zo stredu do prava, či zo stredu do ľava, či z ľava do prava......? To je vlastne jedno. Zaútočil všetkými smermi a všade.

V Deň ústavy SR sa objaví na verejnosti pred zástupom svojich verných (už ich je viac, lebo prišli aj mamy, otcovia a tety kamarátov) a oznámi verejnosti vznik hnutia Nová väčšina. Ako blesky keď bičujú čiernu oblohu, tak Daniel číta slová, ktoré tnú do živého! Číta o oligarchii, o nespravodlivosti, o skazenom svete. Číta o vízii , číta o snoch, vidí svetlé zajtrajšky.... Sme svedkami priam katarzného zážitku! Padne nejedná slza, oživí sa nejedná nádej.... Gábor a Janka rozdávajú prihlášky do Nového Slovenska, do Novej väčšiny. Samozrejme nepriatelia proti nášmu hrdinovi neustále broja. Na internete sa objavujú nevkusné videá, nevkusné dôkazy o tom, ako získal finančné prostriedky na produkciu svojho príbehu. Nepriatelia píšu o prepojení s oligarchami, dokonca s izraelskými službami.

Tak to fakt je sila! Toľká hrubosť a opovážlivosť! Povie si nejedna fanynka za žehliacou doskou.... Ale žiadne obavy, žiadnu paniku! Náš hrdina, odráža jeden útok za druhým a nikto, tak ako v správnej telenovele nepochybuje o tom, že je jediný spravodlivý a ostatní sú obyčajní gauneri. Daniel rozpráva a rozpráva, ponúka geniálne riešenia našich problémov, sladkokyslo sa usmieva a sníva svoj sen, ktorý sa pomaly stáva legendou: " I have dream....." len škoda, že sme to už niekde počuli... Nevadí , že to sníval Martin Luther King. Toto je predsa iný príbeh, iný sen, iného hrdinu. Toto je príbeh o Slovensku, príbeh o Danielovi. Ďalšie časti príbehu nám ponúkajú sladkokyslý úsmev nášho hrdinu v sponzorovaných odkazoch na internete a sociálnych sieťach. Bojovníka proti korupcii a mafii, vidíte v reklamách spolu  s podprsenkami, doplnkami na zvýšenie svalovej hmoty, či zimnými pneumatikami v akciových cenách.

Znie to až neuveriteľne, ale národ nevidí takéhoto lídra! ON si chudák musí platiť reklamu, aby si ho vôbec všimli rovnako, ako podprsenky. Je to úbohé.....národ nehodný takéhoto vodcu! Aj ja som niekedy úbohý, priznávam. Tiež radšej kliknem na podprsenky. Na druhej strane, Danielova túžba po NOVOM Slovensku je tak inšpirujúca, že so záujmom sledujem jeho pútavý príbeh takmer deň, čo deň.

Ale poďme ďalej. Čo by to bol za telenovelový príbeh, keby sme tu nemali zamilovaný trojuholník. Nepriatelia spravili naozaj vulgárny podvrh s rukopisom mexického podsvetia. Chceli verejnosť presvedčiť, že Ružový bojovník Daniel, má milenku! Nehorázne! Objavilo sa to v bulvárnom časopise Plus sedem dní. To je už priam konšpiračná hra, ktorej musí náš hrdina čeliť. Ako má presvedčiť verejnosť, že nemá nič spoločné s pôvabnou právničkou Zuzanou? Ani káva, ani flirt, ani sex....???

ON je silný, ustojí to. Tak ako presvedčil jedinou vetou, že nemá nič spoločné s ex/agentom (?) tajnej služby Izraela, tak aj teraz presvedčí jedinou vetou, že sa jedná o primitívny útok neprajníkov. A takých vraj bude ešte viac. Keď Daniel - politik povie raz,  my vieme že je to tak, ako povedal. Je to proste formát ten chlap, osobnosť .... No povedzte, je toto možné, čo mu robia?!

Napriek neustálym útokom, boj Ružového bojovníka neohrozene pokračuje ďalej a my sme svedkami zatiaľ poslednej a dovolím si povedať najlepšej časti telenovely. Ustanovujúci snem Novej väčšiny v Košiciach ponúkol všetko, čo si takýto vodca zaslúži. Dokonca k názvu strany pridali aj jeho meno... Správne! Nech ľudia vedia, že nebyť jeho, tak nesedia na sneme v Hiltone! Myslel som, že už nič nemôže prekonať chladný oheň a suchú vodu v jeho vystúpeniach, ale mýlil som sa. Je skvelý a nezastaviteľný! Daniel nám v Košiciach prečítal príbeh o Siedmych statočných.

Má pravdu ten človek. Naozaj sme tu doteraz žili ako v zapadnutej mexickej dedine. Všetci zaspávajú a zobúdzajú sa so strachom. Všade samý bandita, príživník, lupič. Calderon a jeho banda tu vyčína 21 rokov. Kradnú nám to, čo sme vyrobili, vypestovali, vytvorili (hlavne on sa chudák najviac narobil....) Uniklo mi, či bol za ním Gábor, alebo Janka, alebo iný roľník a požiadali ho, aby nás zachránil. Uniklo mi aj, kedy vlastne prebehol od Calderona k nám bedárom.... To je asi trošku chyba v scenári, ale my mu to odpustíme.

Veď hovorí pekne, múdro. Trochu síce číta, ale nevadí. Veď je to vlastne jedno. JE TU A TO JE HLAVNÉ! Vtedy bol ICH, ale teraz je NÁŠ. Konečne po 13 rokoch precitol, učinil pokánie, zažil prerod a stojí tu pred nami! Je tu preto, aby nás oslobodil od Calderona a jeho bandy. JE TO Náš HRDINA! Táto časť príbehu je naozaj silná. Pozrite si ju. Nenechá Vás chladných, to Vám garantujem.

Ale upozorňujem, že je to fakt sila! Len pre silné povahy..... Najlepšia je pred finálna fáza , ako náš hrdina vyzýva účastníkov, aby sa postavili aspoň siedmi statoční.......Všetci účastníci sa postavia a tlieskajú. Finále zatiaľ posledného dielu telenovely graduje a divákovi ponúkne americké zvolanie "....v tom nám pánboh pomáhaj!"

Úprimne povedané, musíte byť naozaj statoční, aby ste to dopozerali až do konca....Osobne mi trochu chýbala hudba z rovnomenného klasického westernu a kovbojský klobúk na Danielovej hlave. Možno mohol prísť na pódium aj na koni. Umocnil by sa dojem. Veď Keď mal Caligula v Rímskom senáte koňa za poslanca, prečo by sme my, nemohli mať v Košickom Hiltone poslanca za koňa?!

Každopádne neviem ako vy, ale ja sa určite teším na ďalšie pokračovania príbehu o Ružovom bojovníkovi. Budem to sledovať a budem sa snažiť zachovať si zdravý úsudok. S pribúdajúcim časom, je to však stále ťažšie a ťažšie. Darmo, z takýchto príbehov už osprostel nejeden volič....