piatok 10. mája 2013

Kauza „Lipšicova justičná skúška“, ...klapka 158.

Lipšicova justičná skúška z roku 2001 je v posledných dňoch frekventovanou kauzou na diskusných fórach a v televízii TA3. Ani sa nedivým. Veď ide o záležitosť zásadného významu pre človeka s právnickým vzdelaním. Hovoríme o verejne činnom človeku, politikovi s kariérou ministra spravodlivosti, ministra vnútra a podpredsedu vlády. S ohľadom na jeho „bezúhonnosť a morálne čistý štít“, je okolo jeho odbornosti až príliš rušno. Až tak rušno, že sa objavujú trestné oznámenia na jeho osobu. Aj také o ktorých sme doteraz nevedeli.

V roku 2008 (27.8.2008), podalo Ministerstvo spravodlivosti na Generálnu prokuratúru Trestné oznámenie o skutočnostiach, ktoré nasvedčujú tomu, že bol spáchaný trestný čin (§196 Tr.por.) Ide o kauzu Lipšicovej justičnej skúšky. Toto trestné oznámenie zverejnil bloger Pavol Klein v pondelok 29.4.2013.

Čítal som to veľmi pozorne, lebo Lipšicovu justičnú skúšku považujem čiastočne aj za svoju tému. V januári tohto roku som napísal článok s názvom „Trestné oznámenia na Daniela Lipšica“. V súvislosti s jeho justičnou skúškou som písal o tom, že líder hnutia O2H – REÁLNA DEMOKRACIA Ján Pavliš, podal na Daniela Lipšica trestné oznámenie vo veci zneužívania právomoci verejného činiteľa. Upozorňoval som na kontroverznosti Lipšicovho postupu v súvislosti s jeho justičnou skúškou.

Televízia TA3 v apríli tohto roku zatiaľ ako jediná uchopila túto kauzu. Po odvysielanom rozhovore s Lipšicom sa rozpútala vášnivá anti Bielikova kampaň o práci na objednávku, s cieľom účelovo zdiskreditovať Daniela Lipšica. Svoj názor na túto diskusiu som už prezentoval. Je pravda, že Bielik bol aktívnejší voči Lipšicovi ako napr.voči Ficovi, ale tu išlo o iné témy. Mňa ako občana zaujímali predovšetkým fakty, ktorými disponoval moderátor a Lipšicove argumenty. Sorry, ale zo strany Lipšica tam bolo veľa nejasností...

Zásadný posun v kauze sa udial po tom, čo v pondelok (29.4.2013) zverejnil Pavol Klein na svojom blogu. Nedalo mi to a rozhodol som sa opäť vrátiť k tejto téme. Tentoraz som si dal fakt záležať. Nakoľko nemám Harvard (ani postgraduál Harvardu ako Lipšic), pozval som svojho priateľa, slovenského advokáta na kávu. Vychádzam z predpokladu, že nie je všetko zlato, čo má nálepku Harvardu...  Na druhej strane, môžem sa aj ja niekedy mýliť v mojich úvahách. A tak som si dal veci vysvetliť odborníkom. V nasledujúcich riadkoch sa pokúsim zhrnúť podstatu Lipšicovej kauzy.

Takže znovu,..... Kauza „Lipšicova justičná skúška“, .... klapka 158.

Z doteraz zadovážených podkladov vyplýva, že Lipšic nemohol zložiť justičnú skúšku ako justičný čakateľ, nakoľko nebol justičným čakateľom. Túto skutočnosť napokon potvrdil i v odpovedi na otázku moderátora, či bol niekedy justičným čakateľom a to tým, že uviedol „Nebol som čakateľom...“. Resp. Lipšic mení termíny (zrejme pod vplyvom už zverejnených informácií) a zdôrazňuje svoju prax ako „prax čakateľa prokuratúry“.

V tejto súvislosti ale treba poukázať na to, že i takáto argumentácia vyvoláva pochybnosti o jej pravdivosti. Ani z Lipšicových vyjadrení, ani z iných dostupných zdrojov (ako napr. zverejnený životopis) nevyplýva, že by mal služobný pomer právneho čakateľa prokuratúry, vymenovaním do funkcie právneho čakateľa prokuratúry. Takto to totiž vyžadoval zákon č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch v platnom znení (ďalej aj ako „zákon o prokurátoroch a právnych čakateľoch“). Tomuto zodpovedá aj jeho zmätočné vyjadrenie v rozhovore na TA3 zo dňa 10. 04. 2013. Na jednej strane potvrdil, že „nebol čakateľom“ ale na druhej strane bez toho, aby bol čakateľom mal „mať prax ako čakateľ prokuratúry...“ . Toto tvrdenie je logický nezmysel. Nakoľko pokiaľ nebol čakateľom prokuratúry, nemohol vykonávať prax právneho čakateľa prokuratúry. Bez toho, aby bol právnym čakateľom prokuratúry, nebolo možné započítať inú právnu prax, ani zložiť prokurátorskú skúšku.

V zmysle zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch mohol zložiť prokurátorskú skúšku VÝLUČNE prokurátorsky čakateľ. Podľa ustanovenia § 246 ods. 1 tohto zákona „Účelom prokurátorskej skúšky je overiť, či právny čakateľ prokuratúry má potrebné vedomosti a je dostatočne pripravený na to, aby mohol vykonávať funkciu prokurátora“ pričom podľa ustanovenia ods. 3 tohto paragrafu „Právny čakateľ prokuratúry vykoná prokurátorskú skúšku v posledných troch mesiacoch prípravnej praxe, najneskôr v posledný deň prípravnej praxe.“.

Ak teda nebol Lipšic justičným čakateľom ani právnym čakateľom prokuratúry akú skúšku zložil? Kto a v akom rozsahu (ak sa tak stalo) rozhodol o prípadnom skrátení jeho (doposiaľ neustálenej) praxe – či už justičnej alebo prípravnej praxe prokurátorského čakateľa? Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, v zmysle ktorého: „Prípravná prax je trojročná. O skrátení prípravnej praxe môže v odôvodnených prípadoch rozhodnúť generálny prokurátor; prípravná prax však nesmie byť kratšia ako 24 mesiacov.“. S ohľadom na skutočnosti uvedené v trestnom oznámení Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 27. 08. 2008 (sp. zn. 22006/2008-30) označenom ako „Vec: Trestné oznámenie o skutočnostiach, ktoré nasvedčujú tomu, že bol spáchaný trestný čin (§196 Tr. por.)“ na strane č. 5 a to konkrétne „...svedčí skutočnosť, že o nespĺňaní zákonných podmienok bol priamo informovaný pracovníčkou príslušnej sekcie a tiež skutočnosť, že v roku 2001 sa pokúšal vykonať odbornú skúšku na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky. Avšak práve z dôvodu nedostatku praxe...bola jeho žiadosť zamietnutá.“

Je vysoko pravdepodobné, že generálny prokurátor nielenže nerozhodol o skrátení prípravnej praxe Lipšica, ale z dôvodu nedostatku praxe bola žiadosť na vykonanie odbornej skúšky na Generálnej prokuratúre SR zamietnutá.

Tvrdenie, že rok praxe v justícií získal praxou právneho čakateľa prokuratúry je prejavom fatálnej neznalosti základných pojmov v rámci deľby moci v štáte. Prokuratúra v Slovenskej republike nikdy nebola časťou justície t.j. súdnej moci. Prokuratúra bola a je v zmysle ustanovenia § 2 zákona NR SR č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v platnom znení „...samostatnou hierarchicky usporiadanou jednotnou sústavou štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom, v ktorej pôsobia prokurátori vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti.“. Ak by aj vykonal Lipšic prax ako právny čakateľ prokuratúry, nemohol „získať prax v justícii“ ako tvrdí. Resp. ak by bol justičným čakateľom, tak sa mu takáto prax mohla započítať do dĺžky trvania praxe justičného čakateľa. Nakoľko ako uviedol „nebol čakateľom“ nemala sa mu do akej (čakateľskej) praxe takáto prax započítať.

Pre prípad, že by „pán dokonalý“ z Harvardu v budúcnosti mienil tvrdiť, že na základe praxe právneho čakateľa prokuratúry, po započítaní inej praxe (koncipientska prax a praxe podnikového právnika) vykonal justičnú skúšku na Justičnej akadémií, tak odporúčam oboznámiť sa so zákonom NR SR č. 548/2003 Z.z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon o Justičnej akadémií“). Pokiaľ justičnú skúšku vykonal v roku 2001, nemohol ju vykonať na Justičnej akadémií, nakoľko zákon o Justičnej akadémií sa stal účinným až dňa 01. 01. 2004 (t.j. cca 2 roky neskôr ako zložil justičnú skúšku). Do nadobudnutia účinnosti zákona o Justičnej akadémii, vykonávali právni čakatelia prokuratúry „prokurátorskú skúšku“ a justiční čakatelia „justičnú skúšku“. Až zákon o Justičnej akadémií v zákone o prokurátoroch a právnych čakateľoch nahradil slovo „prokurátorská skúška“ pojmom „odborná justičná skúška“.

Pokiaľ teda Lipšic počas rozhovoru s moderátorom uvádzal, že „robil justičnú skúšku“ tak túto nemohol robiť ako právny čakateľ prokuratúry, pretože v danom období právni čakatelia robili „prokurátorskú skúšku“ a nie „justičnú skúšku“. Justičnú skúšku ale nemohol robiť ani na Justičnej akadémií, lebo nebol právnym čakateľom prokuratúry. Prokurátorskú skúšku by bol vykonával na Generálnej prokuratúre, ako však vyplýva z trestného oznámenia citovaného vyššie, „...z dôvodu nedostatku praxe...bola jeho žiadosť (pozn. na Generálnej prokuratúre) zamietnutá“. Je otázne, či odôvodnenie dôvodu zamietnutia žiadosti tak ako je uvedené v trestnom oznámení uvádza vyčerpávajúco všetky dôvody pre odmietnutie žiadosti Lipšica na vykonanie skúšky (a teda dôvodom bol vážne iba nedostatok praxe), alebo je v trestnom oznámení uvedený len ako príklad jeden dôvod a to neexistencia statusu právneho čakateľa prokuratúry.

Ak teda zhrniem fakty, tak Daniel Lipšic nebol ani justičným čakateľom na súde a nebol ani právnym čakateľom prokuratúry na prokuratúre. Nakoľko nebol čakateľom, nemohol vykonávať prax, nemohla sa mu do jeho (neexistujúcej) praxe započítať iná právna prax. Bez absolvovania praxe, ktorej predpokladom je status čakateľa, je vylúčené i vykonanie justičnej skúšky zákonným spôsobom.

Z tvrdenia pána Lipšica: „V čase, keď som robil justičnú skúšku...“ vyplýva teda veľa nezrovnalostí a navzájom si odporujúcich faktov. Za účelom odstránenia pochybností by bolo vhodné, aby boli jednoznačne zodpovedané nasledujúce otázky: a) Na akom základe vykonal Lipšic justičnú skúšku, ak nebol justičným čakateľom ani právnym čakateľom prokuratúry?
b) Kto, na akom základe (viď predchádzajúci bod) a z akého dôvodu rozhodol o skrátení praxe či už justičnej, alebo prípravnej praxe prokurátorského čakateľa Daniela Lipšica?
c) Ako mohol vykonať Daniel Lipšic justičnú skúšku, keď nespĺňal základné hmotno-právne predpoklady na jej vykonanie t.j. nebol čakateľom?
d) Akým rozhodnutím bolo vybavené podanie – trestné oznámenie podané na Generálnej prokuratúre SR 27.8.2008?
e) Bolo vyšetrovanie ohľadom tohto trestného oznámenia náležite vykonané?

No priznám sa, že z jednej kávy boli nakoniec tri kávy a tri koňaky. Presedeli sme nad tým celé popoludnie až do večera, ale stálo to zato. Keď totiž hovorí politik, ktorý je aj právnikom, vždy sa mám na pozore. Slovensko s tým má svoje skúsenosti... Keď však hovorí Lipšic, politik a právnik s postgraduálom z Harvardu, som maximálne obozretný. V takom prípade neľutujem čas strávený na to, aby som porozumel jeho sofistikovaným klamstvám.

2 komentáre:

  1. Je velmi zaujimave byt zaujaty voci jednemu politikovi v takej miere ako to vidim tu. Pricom ide o prinosneho politika pre tuto krajinu. a cudujem sa ze ta zaujatost nieje namierena na tych politikov ktori tejto krajine skodia .... myslim ze toto je nepriama a zaroven dostatocna odpoved pre mna na otazku preco nema tento blog vypovednu hodnotu.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Anonymný: Pokiaľ ide o prínosnosť tohto politika tak treba uviesť aj v čom je ten prínos. Podľa mňa sú v tomto článku uvedené fakty.

    OdpovedaťOdstrániť